MoZgOtRaS

Česť práci, Gusto !!!

Inak Ťa ani pozdraviť neviem. Uplynulo 100 rokov od Tvojho narodenia. Žiaľ, už nie si medzi nami. Jedna vec Ťa stále môže tešiť. Tvoj odkaz a metódy z dôb Tvojej vlády ostali. Máme vládu jednej strany, premiér si nevšimol November 1989, všetci prezidenti boli červení, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá, stále držíme túto krajinu za gule. Buď my, naše deti alebo naši žiaci. Niekedy šikovnejší ako ich učitelia. A sme všade. Jedna ruka. Na úradoch, v mestských zastupiteľstvách, v štátnych štruktúrach, aj v podnikateľskom sektore.

V našom okrese podľa ostatného sčítania býva 97593 a našom meste 38045 obyvateľov. V minulosti sme boli baníckym mestom. Pamätáš na baníctvo? Výkladnú skriňu Tvojho režimu? Ale aj na Jáchymov, zradcu Zátopka a jemu podobných? To sme im to ukázali. Teraz sa opovažujú nazývať politickými väzňami. Minule boli navštíviť súčasného Predsedu ÉMESENVÉ. Teraz to nazývame Mestský úrad. Posťažovali sa, že si na nich nik nespomenie. Pán predseda sú učiteľ histórie. Iste ich potešili. Podobne, ako keď Cenou mesta za rok 2009 ocenili bývalého riaditeľa Železorudných baní a bývalého riaditeľa fabriky TATRASVIT. Za rozvoj mesta v Tvojom režime. Výkladné skrine. A oni - ich šéfovia. Apropo fabrika, tú zo sveta „zfinišovali“ žiaci  pána riaditeľa, odborníci vychovaní v Tvojom režime.

Ako ukážku našej moci vnímame Cenu mesta za rok 2011. Dostal ju posledný predseda ÉMESENVÉ. Keby to ten nevšimnutý nešťastný november 89 nepokazil, všetci traja by to dotiahli minimálne na Rad Práce. Naši budovatelia. Mestské zastupiteľstvo schválilo udelenie tejto ceny jednohlasne. Bez námietok. Teší nás táto spolupráca, naprieč politickým spektrom.  Najviac potešili mladí liberáli. Asi solidarita v názve ich strany bola tentoraz silnejšia ako sloboda. Alebo ich učil dejepis pán predseda ÉMESENVÉ. Pardon. MÚ. Veď nikto za nič nemôže. Rozvoj mesta. To je hlavné.   

Už aj vieme, koho navrhneme na túto cenu za rok 2012. Nech to para tlačí. Našich najväčších. Našich najlepších. Našich otcov. Marxa a Lenina. Veď pod vlajkou ich ideológie sa toho pre mesto urobilo najviac. A najlepšie. Bez chýb. Nikto sa nesťažoval. A ten, čo sa sťažoval, sa potom už nesťažoval. Ách, zase ten Jáchymov.